Roman Píš
Preteky o cenu rektora UVL Košice
Desať rokov je dosť dlhá doba na všetko. Za desať rokov sa toho dá veľa sthinúť, no tak isto veľa zmeškať. Faktom je, že už zhruba desať rokov nebol v Košiciach žiadny agility pretek. Náš klub KPKA sa to tohto roku pokúsil napraviť, a vyšlo mu to. Verte alebo nie, pretek sa vydaril úplne perfektne.
Sobota:
6:30 – Upršané chladné ráno sa zobúdza z noci a členovia klubu KPKA(ďalej len organizátori) sa zbiehajú pred školou na Požiarnickej a na tvárach majú veľmi radostný výraz. Nevadí nám totiž, že prší, že je zima... Všetci polo rozospatí začíname s prípravou preteku. Zapájajú sa všetci a na trávnatom ihrisku začína vznikať niečo, čomu sa hovorí parkúr a stánky okolo.
Postupne sa začínajú zliezať ľudia so svojimi psíkmi. Niektorí prišli z ďaleka, niektorí to mali bližšie, no vzdialenosť nehrala veľkú úlohu, lebo kto má rád agility, prekoná čokoľvek. Po registrácii sa začal pretek a počasie sa nám troška umúdrilo, čo všetkých maximálne potešilo a vyzvalo k tomu, aby si dali dole svoje hrubé bundy J ...
Prvý deň preteku prebiehal bez problémov, všetko nám krásne vychádzalo. Rozhodcovia rozhodovali, zapisovači zapisovali, časomerači merali čas, pomocníci na parkúre zdvíhali a upravovali prekážky(však Lenka?), pretekári pretekali, no proste všetko išlo tak ako malo. Počas prvého dňa sme mali možnosť takisto vidieť pretekať aj členov nášho klubu a tímy boli Edina s Freďom, Katka so Shoki, Renáta so Sárou, Lenka s Anulkou, Ivana s Arkanom, Markéta s Jackom a Tajom a Kelo s Fezzom. Bežali krásne a pre niektorých to bol ich premiérový pretek... Zaujímavosťou tohto dňa bolo to, že okrem behov open agility, jumping a skúšiek sa behal aj beh o vrátenie štartovného. Na deti tu čakal nafukovací hrad a pre ostatných občerstvenie. Keď sa všetko dobehalo, nastalo vyhodnotenie a potom ešte rýchle popratanie prekážok a odchod domov na vysnívaný odpočinok po náročnom dni.
Nedeľa:
Počasie nás milo prekvapilo a tak sme tento deň prežili úplne v kľude v krátkych rukávoch. Vietor občas šantil a fúkal tak, že sme si mysleli, že nám odfúkne prístrešok, no vidno, že tieto prístrešky sú viac menej kvalitné a vydržia toho dosť. Náročné i menej náročné parkúry opäť prispeli k tomu, aby bol pretek zaujímavý. Veru tak, o zábavu nebola núdza. Keď dobehol posledný pretekár, nastalo, po dlhšom vypisovaní diplomov, vyhodnotenie po ktorom nasledovali ďakovačky a ďakovačky a ďakovačky. Proste každý (samozrejme právom) ďakoval každému za pomoc pri organizácii, takisto rozhodcom, garantovi a všetkým za to že prišli a neslušne povedané blá blá blá...
Po skončení preteku sa všetci pobrali domov s dobrým pocitom (poniektorí
samozrejme aj s cenami), že zažili krásny víkend plný agility a toho, že aj východňare vedia robiť dobré preteky!!!
Roman Píš
Henrich Kelbel + Scott (Brooster Fatranský sen)-MAJSTER SR v kategórii Large, celkovo 4. miesto
